Odluka by mohla pomôcť návratu cirkvi k jej základom

Autor: Adriana Kurincová | 19.11.2013 o 14:55 | (upravené 29.6.2014 o 9:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  158x

Určite nie som sama čo už 24 rokov čakám na diskusiu o tom, ktorý model odluky cirkvi od štátu by bol pre naše pomery najvhodnejší a pre zábudlivých pripomínam, že odluka bola jednou z požiadaviek nežnej revolúcie. Samozrejme odluka cirkvi od štátu nevylučuje ich vzájomnú spoluprácu a taktiež ani financovanie aktivít, ktoré by realizovali  rôzne cirkevné spoločenstvá vo verejnom záujme.

Veľká korekcia, kresba tušom

Veľká korekcia, kresba tušom

„A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha"

/Evanjelium podľa Matúša, preklad Roháček, kap.28 verš 19/

Tieto Kristove slová určili cirkvi úlohu a to oboznámiť „celý svet" s Jeho učením. Prvá cirkev spočiatku skutočne budovala svoju silu a moc na šírení evanjelia a jeho hodnotách. Kristus neprejavil počas svojho pôsobenia žiaden záujem stať sa súčasťou akéhokoľvek politického hnutia, či podieľať sa na svetskej moci, práve naopak, činnosť Ježiša Krista a prvej cirkvi sa od začiatku orientovala na aktivity na duchovnom poli. Paradoxne aj napriek tomu, že Kristus položil základy pre apolitickú cirkev, bol odsúdený na trest smrti za politické priestupky, ktoré vôbec nespáchal. Evanjeliá nám podávajú správu o tom, že vtedajší židovskí duchovní vodcovia, v Biblii označovaní ako farizeji, sa chceli zbaviť Ježiša Krista z náboženských dôvodov. Farizeji sa pred zástupcom rímskej moci t.j. Pilátom tvárili, že dôvody sú politické, aby dosiahli rozsudok smrti a svoje obvinenia založili na prekrúcaní Kristových slov a tak vzniesli obvinenia, že rozvracia národ, zakazuje odovzdávať dane cisárovi a seba vyhlásil za kráľa.

K prepojeniu štátnej a cirkevnej moci došlo koncom 4. Storočia za vlády Theodosia Veľkého a už vtedy sa ukázalo aký negatívny dopad to malo na duchovný charakter cirkvi. Kresťanstvo sa stalo oficiálnym štátnym náboženstvom, cirkev sa dostala pod ochrannú moc cisára, z čoho čerpala výhody ako napríklad oslobodenie od daní, či vlastné cirkevné súdnictvo. V roku 430 už bola väčšina vzdelaných obyvateľov rímskych miest kresťanmi, pretože prijatie kresťanstva znamenalo získať si cisárovu priazeň a tiež aj možnosť pracovať ako štátny úradník.  K prijatiu kresťanstva teda viedli mnohokrát namiesto duchovných dôvodov zištné dôvody. V 3. a v 4.  storočí sa súčasťou cirkevných obradov stalo predvádzanie jej bohatstva (drahé zariadenia, odevy, pompézne budovy), pohanské zvyky, napríklad z pohanských ochranných božstiev sa stali svätí - patróni miest, uctievanie kostí alebo predmetov svätcov a uctievanie obrazov. /Historické fakty v tomto odstavci z Dejín kresťanstva od autorov Veselý D. a Hanes P./

História ukázala, že cirkev sa  neobmedzovala iba na náboženskú činnosť, ale aj na politické záujmy, jej cieľom bolo podriadiť si svetskú moc a dostať do právnych predpisov jej myšlienky aby sa takto mohli napĺňať jej politické ambície. Svetskú moc uznávala, iba ak ju schválila ona sama, čiže vlastne popierala zvrchovanosť svetskej moci, ktorú Kristus rešpektoval. Ak bola cirkev v situácii, že mala moc nad štátom, tak sa venovala viac budovaniu svetskej moci ako šíreniu Kristových myšlienok. A ak to bolo naopak, t.j. cirkev bola podriadená štátu, vtedy ním bola kontrolovaná a jej sloboda a rozvoj boli štátom oklieštené.

Ako píše Pavel Hanes Kristom ustanovená cirkevná moc nespočívala v politickom význame úradu, veľkosti majetku, či sile armády, ale v moci Božieho slova a služby, ktoré prenikali k svedomiu ľudí. Niekedy sa tento typ moci nazýva „duchovná moc". Takáto moc v zásade nestojí proti svetskej moci, ale ju doplňuje, prípadne transformuje.

Pokiaľ by bola cirkev závislá na jej členoch a nie na štáte a bola by ochotná ísť Kristovým príkladom a budovať svoju moc v zmysle posolstva jej Zakladateľa, pokojne sa môže stať, že určitá časť spoločnosti a elít vnútorne premenených posolstvom Ježiša Krista, sa stane nositeľmi Kristových myšlienok, ktoré premenia na skutky, čo môže ovplyvniť spoločnosť vo väčšej miere ako prostredníctvom svetskej moci, o ktorú sa cirkev celé storočia tak snaží. Je možné, že práve odlúčenie od štátu by jej pomohlo aby pri budovaní svojej moci kládla dôraz na skutočnú vnútornú premenu ľudí.

Obávam sa však, že pre cirkev, a mám na mysli najmä tú, ktorej vládne monarchia, bude budovanie moci v zmysle duchovného posolstva Krista oslobodeného od túžby presadzovať svoju moc s právom donucovania asi cudzie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?